V minulosti remeslo, v súčasnosti odbor služieb poskytujúci holenie tváre, strihanie a úpravu účesov. Barbieri vykonávali aj zdravotnícke úkony – púšťanie žilou, liečenie vredov, trhanie zubov. Počas feudalizmu boli holiči iba v mestách. Cechy, ktoré vytvárali od 16. storočia spolu s kúpeľníkmi a felčiarmi, boli v Bratislave, Košiciach, Levoči a banských mestách. Rozvoj holičstva nastal na konci 19. storočia. V roku 1890 bolo v 18 slovenských župách 272, v roku 1910 až 932 holičov. V priemyselných oblastiach (Gemer, Novohrad, Horehronie, Spiš) preniklo holičstvo aj do dedín, najmä v robotníckych kolóniách. Rozšírilo sa aj v kúpeľníckych strediskách. V roku 1930 bolo na Slovensku 1 290 holičstiev a kaderníctiev. Pracovalo v nich 3 822 osôb. V roku 1921 bola založená celoslovenská organizácia holičov na Slovensku. V Bratislave, Košiciach a Martine si utvorili odbory pri živnostenských spoločenstvách. (zdroj: www.ludovakultura.sk)
